Lexikoa

SUJETO

Súbdito, sumiso, obediente, menpeko (B, G), mendeko (B, L), azpiko (G, AN, L), agundupeko (B, Añ.-4), eskuko (G, AN), peko (AN, BN, S), manupeko (AN, L), eskupeko (AN), mendean aatxikia, lotupetua, lotua (Añib.), suiect (Leiz.); zu zara demonioaren serbitzari ta menpekoa (Ru. Maiatz. 39-23, Az.), vos sois servidor y sujeto del demonio; mande ta eskupekoen bizitzea (Cur. 61-3, Az.), la vida de los sujetos y de los vasallos; ezik nahiz ere ez nizan nihau hertze gizon bati obeditzeko bezik, baditut halare soldaduak ene peko, eta erraiten dakot bati (BN, Matth. VIII-9), pues yo también soy hombre sujeto a otro, que tengo soldados a mis ordenes, y digo a éste; astugunez bere peko güzier algarreki (Az.), en los días de labor a todos sus sujetos juntos; erregeen eran bizi tiran orien pekoak (Mend. I-153-20, Az.), a semejanza de los reyes vivían sus sujetos; ikusteagatik, zeinbat milla ta milloi diran haren eskupekoak (Mend. I-159-32, Az.), por ver cuantos miles y millones son sus sujetos; - a la regla, araupeko (Pl. M.); a contribución, zergapeko (Pl. M.); a la ley, legepeko (Pl. M.): todos están sujetos a la ley, guziak legepean (legearen menpean) daude (Pl. M.).

Zuz. Hizt. U., subjektu; - activo, subjektu aktibo; - de derecho (obj.), zuzenbidezko subjektu: - de derecho (subj.), eskubide(aren) subjektu: - de obligaciones, obligazio(en) subjektu; - pasivo, subjektu pasibo.

Expuesto a algún peligro o que tiene propensión a una cosa, -k(h)oi, -garri, -gale, -kor, -zale (c), ai(h)er (AN, L, BN, S), orantzita (Lés. Admin. E. I.); - a beber, edanzale: - a comprar, eroszale: - a llevar, eramanzale; - a ver, ikus zale; - a saber, xakinzale; - a la sed, egarbera (B); - a comer, jale (L, BN, S), jatuna (B); martxuka jale-xoria (Lh.), pájaro sujeto a comer moras; aragi jale (Lh.), sujeto a comer carne; - al dolor; minbera (c); - al crecimiento, h)azkor, (B, L, BN, R), andikoi (B, AN), azikor (G, AN), andigei (B), azierraz, andigai, azkai (G), handigei (L, R), handigai (BN), azguren (AN); - a la caída, erorti (G, L, R), erorkor (G, BN, Sal.), erorkizun (Pl. M.); - a la muerte, ilkor (B, G, AN, BN, R), hilkor (L, BN, S), ikoi (AN, Liz.), hilkizun (S. P., Az.); ai ene onbeharra eta urrikalkizuna! Nork libratuko nao gorputz hilkor hunetarik? (Ax. 3.ª-454-4, Az.), ¡ay desdichado de mí! ¿quién me librar de este cuerpo sujeto a la muerte?; -a sudar, izerpera (B, G, AN, L, BN), izerditsu (B, G, AN), izertsu (B, L, BN, S), izertakoi (BN, R), izerterrex (L), izerti (BN), izerbera, izergale, izerkara, izertzale (S), izerkoi (ms. Lond. Az.).

Persona innominada, buru (c), norbait, urlia (B, G, AN, L, BN), lagun (B, G, AN, L, R), gizaki (B, AN, BN, R), gizakume (L), sugetoa (Añib.), persona (Sal. Lh.); urliaz gaizki erraiterakoan, ezarzkik eure faltak golkhoan (Oih. Prov. 438, Az.), al hablar mal de tal sujeto, pon tus propias faltas en tu ser; mal -, mal individuo, ihizi (L, BN, S), biligarro (L, BN), arnegat (S), urkagai (T. L.).

Asunto o materia sobre que se habla o escribe, gai (G, AN, L, BN), gei (B); au izango dogu, zerua lagun dogula, ...zeuen ikasikizunen geia (Bart. II-13-1, Az.), éste será , con la ayuda del cielo, el sujeto de vuestro estudio; de estudio, kasgei (B); - de lectura, irakurgei (B, BN, S), irakurkizun (B), irakurgai (G, AN, L); - de oración, ot(h)oizgai (AN, L, BN, S); - de fe, sinisgei, siniskari (B); - de conversación, jardungai (B, G, AN), esakizun (B, G), mintzagai (AN, L, BN, S), solasgai, solazgai (L, BN, S), izpide (AN), solaspide (AN, H, Lh.), solasbide (L, Duv. ms.), izkizun (Pl. M.).

Aquello de que el verbo afirma algo, adi-jabe (Pl. M.); Ling. Hizt. U., .subjektu: - gramatical, subjektu gramatikal; - hablante, subjektu hiztun; - lógico, subjektu logiko; - psicológico, subjektu psikologiko; sobreentendido, subjektu aspiulertu; - pasivo, jasale (T. L.); - activo, egile (T. L.); - personal, noraduna, non duna, nork duna (Pl. M.).

Diccionario Auñamendi